Radoslav Tomáš: Statusové hlásenia.

 Autorské čitanie Radoslava Tomáša spojené s prezentáciou jeho najnovsej zbierky Statusové hlásenia.
 
 
Radoslav TOMÁŠ sa narodil v Poprade v roku 1982. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde momentálne žije. Pracuje ako mediálny analytik, venuje sa literárnej publicistike.
Získal ocenenia na mnohých literárnych súťažiach na Slovensku i v Čechách (Wolkrova Polianka,  Akademický Prešov, Literárny Zvolen, Múza, Poetický květen atď.).  Bol laureátom prestížnej súťaže Básne 2009, ktorú vyhlásilo OZ literarnyklub.sk, vydavateľstvo Modrý Peter a časopis Romboid.
Svoje básne publikoval v mnohých literárnych časopisoch a rozhlase, napr. v Romboide, Literárnych krokoch, Dotykoch, Slove mladých, Knižnej revue, Slovenskom rozhlase či Rádiu Devín.
V roku 2005 vydal zbierku Chlapec, za ktorú získal najvyššie ocenenie na Slovensku – Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Na konci roka 2009 vydal druhú zbierku Vlčie svadby.
V roku 2009 absolvoval verejné čítanie v rámci prezentácie slovenskej literatúry vo Freiburgu a Mníchove, tento rok čítal v Stutgarte. Zúčastňuje sa tiež mnohých verejných čítaní na Slovensku (Bratislava, Budmerice, Žilina, Prešov atď.).
Od roku 2001 je členom Spišského literárneho klubu, ktorý je najstarší na Slovensku. Jeho básne boli preložené do nemčiny, angličtiny a poľštiny.
 
 

Statusové hlásenia sú antológiou - experimentom. Autorky a autori v knihe sú viac-menej vymyslení, ich básne sa objavovali viac ako dva roky na internete vo forme statusov, ktoré som publikoval na rozličných miestach. Statusové hlásenia sú teda akýmsi záznamom hry. S menami, poéziou, tými, čo básne čítali. No donútili ma tiež zodpovedať si otázky, ktoré sa týkajú statusu autorstva vo všeobecnosti, statusu rodovej identity pri písaní či geografického statusu, ktorý krajiny pri čítaní (pod)vedome zanechávajú. Všetci a všetky, ktorých som si vymyslel, mi pritom pomáhali – občas ma utvrdili, že niečo je tak, ako to vidím, inokedy nabúrali moju predstavu stereotypu. Podobne ako píše grécky autor Ken Chiron: „Čítanie alebo lepšie odčítanie príbehu sa stáva grafickým aktom: môžeme a musíme ho čítať na základe pohľadu, zvyku a skúsenosti. No treba si uvedomiť, že aj na maličkosti, ktoré sú čisto iba v nás, sa musíme pozerať, ako keby nám nikdy nepatrili a nestali sa nám.“ Statusové hlásenia si takto vytvárajú pravidlá každým novým čítaním. A tak je to dobre. Lebo na otázky, ktoré Statusové hlásenia položili aj mne samému, neexistujú správne odpovede. Každý a každá si ich musí nájsť v sebe. Básnici a poetky možno reálne neexistujú, vo mne však ostali a občas niečo napíšu. A možno inšpirujú aj ďalej. Pekné čítanie.
(Radoslav Tomáš)

Rezervujte si miesto na akciu on-line