Čajovňa za siedmimi horami

Môj šéf je strašne fajn. Taký fajn, že mi nedá dovolenku v deň kedy chceme otvoriť čajovňu, aby som tam zbytočne netvrdol od obeda, kedy tam ešte nikto nebol. Prišiel som z práce až okolo šiestej, teda asi hodinu predtým ako sme mali v rámci tohto dôležitého dňa odohrať s mojou kamarátkou Skajkou koncert. Utekali sme najprv k nám domov aby sme ešte pocvičili pár pesničiek ktoré si ona vybrala a krátko pred siedmou sme vpálili do čajovne.

Šéfa som síce ani na viac pokusov neukecal aby mi dal dovolenku aspoň na pondelok, na deň, kedy sa čajovňa otvára, ale nakoniec sa ukázalo, že nebudem musieť ísť na služobnú cestu až do Bratislavy a ostať tam spať, ale niekam bližšie, odkiaľ sa stihnem vrátiť a odohrať koncert. No, koncert. Hudobný doprovod kamarátke Skajke, ktorá vám zaspieva svoje obľúbené pesničky. Akurát idem za ňou do Zanzibaru zistiť, aké to budú, teda aké si mám nacvičiť. Tak nezabudnite:

Nikdy by som nebol povedal že otvoriť čajovňu je taká fuška. Vlastne - samotné otvorenie asi ani nie, na to sa veľmi tešíme. Tešíme sa ako prídete a dáte si dobrý čaj. No a nám skončí tá niekoľkotýždňová fuška, počas ktorej bolo z poschodia kultúrneho domu počuť brúsenie, pílenie, vŕtanie a tí s dobrým sluchom možno začuli aj natieranie, prípadne v nočných hodinách aj odfukovanie po dobre odvedenej práci.